Love of School

28. listopadu 2009 v 0:35 | Mya - chan |  Na želanie - dokončené
Tak som dokončila jednovku pre Nagashi Neko, volá sa Love of School a dúfam že sa bude páčiť. :)

Naozaj prepáč Nagashi ale nepoznám to anime z ktorého je Kyouya a tak som tento príbeh písala podľa jedného svojho sna. Chcela som ho napíať už predtým ale tieto 2 postavy sa na to úžasne hodia ... aspoň podľa mňa ;-) Tak tu je ... a ja idem pracovať na jednovke pre Danku :D

PS: ten koniec je čudný, nevšímať
----------------------------------------------------------------------------------------------

" Ty krava !!!! "
" Kto ti je krava ty šľapka !!"
" Nagashi, Miaruki padajte do riaditeľne "
" Ale slečna Ran .... "
" Ticho Miaruki, švihaj aj ty Nagashi čo sedíš nemám na vaše hádky celý deň. "
" Pche .... "

" Nagashi Neko a Miaruki Sariaki ? zase ? preboha veď vy tu chodíte ako na WC ..... Nagashi čo si zas vyviedla ? "
" Prečo zase ja mami ? "
" Nagashi ! "
" Prepášte pani riaditeľa " povedala ironicky
" Pani riaditeľka Nagashi si začala ... "
" Ja som začala ? kto mi začal vykrikovať že známky mám také aké mám lebo mi je mama riaditeľka ? ha ? a kto začal kritizovať celú moju rodinu ? a vymýšľať ďalších 200000000 dôvodov ? "
" No dovoľ .. ja ? ty si mi zažala nadávať na ..... na .... na každého. "
" Keď chceš klamať tak sa to aspoň nauč ty krava sprostá. "
" Namyslená dcérenka . "
Vrieskali po sebe ešte asi 15 minút. Natož pani riaditeľka, Nagashina mama Layara Neko na to bola už dávno zvyknutá prebehla pár spisov ktoré mala podpísať a stihla si aj opilníkovať nechty, keď ju to už prestalo baviť poriadne na nich zvrieskla ako to vedela len ona a bol kľud ... kľud alias Nagashi na jednej strane miestnosti a Miaruki na druhej.
" Konečne ticho, pre pána boha vy s tím neprestanete ? ... chvala bohu že ste sa vzdali tých tieňov ... "
Nagashi radšej hneď schovala očné tiene, ktoré chcela hodiť do Miaruki ako to robila cca mesiac dozadu spolu s Miaruki ktorá si to obľúbila tiež.
" Takže pre tie vaše vzťahy som sa rozhodla že vás rozdelím. "
" Nani ? "
"Dosthe?
" A žiadne ale celé 2 roky ma tu zožierate ... idete od seba a basta! ... "
" Kto ostáva v triede ? "
" Ani jedna z vás neostane vo vašej starej triede."
" DOSTHEE ? " zvrieskli obidve naraz
" Aby ste sa ukľudnily, keď nebudete medzi svojimi tak vám tie vaše čertovské rožky zalezú zase tam skade prišli. "
" Ale to nieje fér .. "
" Čo nieje fér Miaruki, do cudzej triedy idete obidve tak potom ? "
" Nebudem tam mať svoje .... ehm ... kamošky ... "
" Jasné ešte ty a kamošky, nechcela si tak čírou náhodou povedať slúžky ? "
" Sklapni a nestaraj sa, nikto sa s tebou nebaví. " dostavila sa ta stará nasratá Miaruki ktorá presne vedela kde treba pichnúť aby dosiahla cieľ. Aj keď Nagashi je dcéra riaditeľky a je taká pekná a aj viac ako Miaruki ale nemá priateľov .... nemá nikoho ... je stále sama. Každý chlapec z jej triedy je do nej buchnutí ale nikdy sa jej to neodvážil povedať. Všetci ju vnútorne obdivovali a závideli ... tomu krásnemu, silnému, múdremu a odvážnemu dievčaťu. Ale navonok ? každý ju odsudzoval lebo bola sama a ostatný ? namiesto toho aby ju obraňovali sa jej stránia aby zapadli do kolektívu. Miaruki mala pravdu ... nikto sa s ňou nebaví. Nagashi s plačom rozrazila dvere a vybehla von. Leylara sa hneď postavila z kresla ale nestihla dcére ani nič zakričať a už bola z dosahu.
" Tak pani riaditeľka, nedalo by sa to nijako ....... hh .... zariadiť ? " povedala a z vrecka vytiahla šek
" Vypadni Miaruki, veľmi dobre vieš že ja úplatky neberiem a ani nikdy nebudem, ako to že máš už len tú drzosť toto sa ma spýtať ... bože Miaruki ak neprestaneš máš problém na celý život. Tak choď už ... a zajtra ráno tu príď aby som ťa zaradila do triedy a príď prosím ťa ešte pred 8. "
" Porozmýšľajte nad mojou ponukou pani riaditeľka. " povedala vo dverách
" Ešte si tu ? " pozrela sa na Miaruki zo zdvihnutím obočím
" Už som preč " vyšla von a konečne bola kancelária zas prázdna čo však nezostalo nadlho ....

" Nagashi ? si tu ? Nagashi ."
" Tu som mami. " ozvala sa z poschodia
Layara rýchlo vybehla po schodoch Nagashi našla v svojej izbe ležať na posteli s tvárou zaborenou do vankúša. Prisadla si ku nej a pohladila ju po ruke. Nagashi sa zdvihla a uchílila sa mame v náručí.
" Mami, prečo ... prečo ma nikto nemá rád ? .. to som fakt až taká zlá ? "
" Nie zlato, vôbec niesi len ... "
" Len ? čo som urobila zle ? "
" Nagashi .. prestaň prosím ťa, nechaj to tak a choď si pospať ... zajtra máš ťažký deň. " postavila sa a chcela odísť
" Mami ?, "
" Áno ? "
" ďakujem .... za to preloženie. "
" Nemáš začo zlato ... ojasumi nasai. "
" Ojasumi nasai. "

...

" Vstávaj Nagashi. "
" To už je toľko hodín ? .... bože mami nechaj ma ešte chvíľu spať .. prosím. "
" Ak pôjdeš do školy autobusom .. "
" O koľko minút odchádzame ? "
" O 10. "
" Jasnačka o 10 minút dole, kto bude prví ? .. "
" Ale Nagashi . "
" Tri, dva , jedna , teraaaaz. " vykríkla a obidve si to mierili do svojich kúpelní ako guľové blesky

" Mami ? "
" Áno ? ... Nagashi kde si ? " obehovala izby na poschodí
" Ehm .... tu dolu. " Layara nakukla dolu
" Tuším začínam starnúť, tento týždeň si vyhrala už štyri-krát ."
" Ja viem, " zaškerila sa " no poďme. "
O 10 minút boli na školskom parkovisku. Potom si to obidve trielili do kancelárie kde ich už čakala Miaruki .
" Ohájo gozaimas. " zdvorilo sa pozdravila
" Ohájo. " odzdravila Layara a pokračovala k svojmu stolu, Nagashi ani nepípla

" Takže , dlho som nad tím rozmýšľala a nakoniec sa mi podarilo vás umiestniť do tried, ty Miaruki pôjdeš do 2.C a Nagashi ty do 2. S. "
" Ale veď to tam je len 5 dievčat. " vykrikovala hneď
" Nesťažuj si v 2.S sú len 3 dievčatá. "
" Ale pani riaditeľka .... "
" Žiadne ale tamto ale toto ale hemto, už ťa mám dosť Miaruki, ideš tam a basta, poď idem ťa odviezť, Nagashi ty prosím ťa ostaň tu o chvíľu sa vrátim a odvediem aj teba. "
" Jasné. "
Layara sa vrátila po takých 10 minútach a tak sa mohla vydať ešte na jednu cestu s Nagashi. Cestou ju poslala do skladu vyzdvihnúť si nové učebnice a sama pokračovala ďalej.
Konečne zastavila pred dverami s nápisom 2.S a zaklopala. Vošla dnu a všetci žiaci sa postavili.
" Dobrý deň pani riaditeľka. " pozdravil sa vyučujúci
" Hai tak, len som vám prišla oznámiť že od dnešku budete mať novú žiačku. Mala by sem prísť o pár minút. Len to, sajonara. " dopovedala a vyšla z triedy na chodbe ešte stretla Nagashi popriala jej šťastie a pobrala sa do kancelárie

......
Nagashi
.....
" Bože, 2.S , pomaly chlapčenská trieda, ako som ja nenávidela keď som tadeto musela len prejsť a teraz bože je to moja trieda." pomyslela som si a dodávala si sebavedomie asi po 2 minútach som sa konečne odvážila zaklopať
" Vstúpte " ozvalo sa zvnútra
" A ide sa nato" stisla som kľučku, naširoko otvorila dvere a vstúpila. V triede sa hneď ozvalo šepkanie. Keď som už bola v jame levovej zavrela som dvere a pristúpila k učiteľovi, odovzdala mu všetky potrebné veci a prehliadla si triedu.
" Tak Nagashi, jediné voľné miesto je vedľa Kyouya, zatiaľ si sadni tam prosím. "
" Jasné . " zamumlala som a vydala sa hľadať to ono miesto. Konečne som zazrela jedno voľné miesto vedľa sedel sexi chalan s čiernymi vlasmi a očami takej istej farby. Tak som sa konečne dotrašklala k lavici a sadla si, ten chalan vedľa mňa sa podľa toho na prví pohľad dementného učiteľa volá nijaký Kyouya, hm , pekné meno.
" Ahoj " pozdravil sa
" Ahoj " odzdravila som sa s neprítomným výzorom a snažila sa nájsť učebnicu na hodinu ktorá práve prebiehala - matematika
" Hmm ... ja som Kyouya... "
" Ja som Nagashi. "
" Nepoznám ťa odniekiaľ ? " až pri tejto otázke som zdvihla hlavu ale to som robiť nemala, jeho uhľovo čierne kukadlá sa zaryli do tých mojich a bolo po učení. Celú hodinu sme prekecali ... no to skôr on prekecal ja som na neho len zasnene zírala
a keď som si to uvedomila dala som si v duchu facku a povedala mu v prostriedku neviem akej témy že my nemusí vykecať všetko v jeden deň a nech si to nechá na potom. Snažila som sa aspoň trochu sústrediť na toho debilka čo stál pri tabuli a niečo mlel ale po pár minútach som to vzdala a keď som na sebe " zas " ucítila jeho pohľad, otočila som sa k nemu a on pokračoval ďalej v svojom prejave. No teraz som ho už vedela počúvať a tiež mu odpovedať súvislou vetou a nie " Ok "; " Jasné " ; " Fakt ? ". Deň ubehol ako voda a konečne zazvonilo na koniec vyučovania, polovica triedy vyletela ešte skôr ako dozvonilo. Ja som si kľudne zbalila veci a išla ku dverám keď ma niekto chytil za ruku. Otočila som sa a skoro dostala infarkt.
" Pre boha Kyouya chceš ma vystrašiť na smrť ? "
" Prepáč, nechcel som .... h mm. Nešla by si .... dnes .... niekam .... von ? " išlo to z neho ako z chlpatej deky
" Myslíš na rande ? " bola som priama .. ako vždy
" No ..., " očervenel ako paradajka a pokračoval " niečo také ? " rozosmiala som sa ako keby som videla nosorožca s maminou hlavou ( ako som si to stále v snoch predstavovala) ale potom tak rýchlo zmenila výzor že by si to taký dementnejši človek ani nevšimol. Nahodila som výraz alá * Ti drbéé ? * a odpovedala " Jasné " ... muselo to vyznieť fakt šialene, Kyouya sa začal rehotať ako keby ... no radšej nekomentujem ...
" No čoje ? "
" A... a.... ale n... nič, " vyjachtal zo seba medzi záchvatmi smiechu " t...t..ak ... no príď o pol 4 do parku, východne od školy ... lebo .... ešte neviem kde bývaš. "
" Ok, budem tam, len tak pre zaujímavosť keď vieš kde býva riaditeľka tak sa nemusíš trápiť s tím kde bývam ja, a volám sa Nagashi Neko, teší ma, čaw. " zvodne som naňho žmurkla a vybehla z triedy.
Neskoro ako vždy .... z domu som sa vybrala o pol 4 a tak bolo jasné že bus nestihnem, tak bolo všetko na mojich nohách. Aj keď som tri štvrtiny cesty bežala do parku som sa dostala o 16:10 .. / Dúfam že tam ešte bude .. prosím. / myslela som si a bežala o stošesť do stredu parku kde som si myslela že by mohol byť, ak vôbec prišiel. Ešte 20 metrov, 15, 10 .. zbadala som ho ... sedel na lavičke a bol ešte viac sexi ako v škole, mál jemne pregelované vlasi, obtiahnuté tričko a kapsáčové nohavice. / Idem domou./ pomyslela som si .. neskoro
" Ahoj Nagashii .... tu soom. " vrieskal cez celý park, všetka tréma zo mňa opadla a vydala som sa pomaly k nemu , keď am po neúmorných 10 krokoch došla postavil sa a pobozkal ma na líce. Prisahal by so že do sekundy som bola červená ako dozretá paradajka, síce som sa hrala na niekoho kto berie rande ako každodennú záležitosť ale v skutočnosti som nikdy žiadneho frajera nemala. Keď som sa ako tak spamätala z neprítomným výrazom ktorý mávam často som si sadla vedľa neho. Zase tam začal niečo kecať a ja som sa zase topila v tých jeho očiach. Proste zasnená. Prebralo ma niečo čo som cítila na svojom boku. Pozrela som sa na Kyouya a ten sa jemne uškrnul ... pochopiteľne že to niečo čo som cítila na boku bola jeho ruka.
" Môžem ? " dosť skoro sa pýtaš , skomentovala som v duchu jeho otázku a potom som len bezvýrazne prikývla.
Náš * vzťah * mal veľmi rýchly postup. O pol hodinky sme sa prechádzali na druhom konci parku ruka v ruke. Hodiny sa míňali a bolo o 5 minút 8. O 8 mi ide bus, no výborne ... pomyslela som si. V ten deň som od neho dostala ešte letmú pusu na ústa a išlo sa domou. Takto to pokračovalo niekoľko dní. Už o tom vedela aj mama a nevadilo jej to keďže Kyouya je asi taký dobrý v učení ako ja. V stredu sme mali len 6 hodín, a Kyouya neskôr nemohol tak sme si dohodli stretko pred školou a potom na naše miesto alias park. Zase ako vždy, vyprávanie a sladké slová a tak ďalej, čas bežal rýchlo ako vždy keď sme boli spolu .. bolo skoro pol 5, už musel ísť. Čakala som len jemní bozk na ústa. No hneď keď sa mi prisal na pery som vedela že chce viac ... povedala som si, ako dlho ma bude prehovárať až kým neustúpim ? dlho nemusel, keď mi prešiel jazykom po perách, takmer automaticky som pootvorila ústa, čo on jasné že využil , znovu sa mi prisal na pery a jazykom blúdil a hľadal ten môj, podarilo sa ... takto sme tam stáli ešte pár minút. Keď sme sa konečne od seba odlepili každý bežal iným smerom. On pravdepodobne autobus chytil. Ale ja .. ako vždy, ušiel mi, a zas domou peši a dúfať že mama ešte nieje doma.
Nebola, mala som šťastie, rýchlo som si napísala D.U. a letela k PC, 31 e-mailov, skoro som odpadla všetko od Kyouyaa v každom 2 slová MILUJEM ŤA. Škoda že nebol prihlásený, tak som mu len odpísala : AJ JA TEBA, a vypla komp. Na ďalší deň mi to povedal osobne a ako vždy, škola, domou, park, domou. Tak to išlo celý rok, no pre nás to nebolo vôbec dlho .. bolo to akoby sme sa spoznali včera. Proste ja som milovala jeho a on mňa . No prišiel koniec roka, Stužková, iná škola. Kyouya mal ísť študovať do zahraničia, ale podarilo sa mu presvedčiť rodičov aby ostal tu. Pravdepodobne pôjde na právnicku výšku a ja asi na obchodnú.

Môj vek sa posunul o 1 rok. Študujem na Súkromnej Obchodnej Univerzite, Kyouya študuje na taktiež súkromnej ale právnickej univerzite. Stále sa stretávame .. nie ako kamaráti ... každý deň, stále spolu chodíme, a ako predtým , ja milujem jeho a on mňa a prajem si aby to tak ostalo. Som šťastná, zamilovaná, vzdelaná ale bojím sa, bojím sa že niekedy .. niekedy to všetko krásne skončí a ja ... svoje zlomené srdce nebudem vedieť vyliečiť. Ale zatiaľ drahý Kyouya milujem ťa .... a nikdy neprestanem.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 ○Danka○ ♥Sbéčkoo♥ ○Danka○ ♥Sbéčkoo♥ | Web | 29. listopadu 2009 v 14:23 | Reagovat

Tak to je úžasný

2 Akiko Akiko | Web | 29. listopadu 2009 v 20:50 | Reagovat

"nosorožca s maminou hlavou" hehe tak toto mě dostalo :D  :D
a je to krásně napsaný

3 Riku-san láááF Sbé Riku-san láááF Sbé | E-mail | Web | 30. listopadu 2009 v 11:53 | Reagovat

vrr šlapka je moje slovo to neni feer.D

4 Nagashi neko a Mizuki-chan-Tvé Sbéčka Nagashi neko a Mizuki-chan-Tvé Sbéčka | Web | 3. prosince 2009 v 20:37 | Reagovat

Jůůů děkuju to je super fakt skvělí díky :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama